Plánovanie II

Plánovanie II

Plánovanie podľa Metodickej príručky pre predškolskú výchovu Krok za krokom.

Postup pri vytváraní tematických plánov

1. Zvolíme tému

Pri voľbe témy je dôležité, aby sme prihliadali na potreby a skutočný záujem detí o konkrétne veci. Niektoré témy sú zaujímavé takmer pre všetky deti vo veku od troch do šiestich rokov.

Napr.: Rodina; Priatelia; Zvieratá; Autá; Hudba; Voda a pod. Skrátka všetko to, s čím sa deti stretávajú vo svojom každodennom živote.

Štátny vzdelávací program Dieťa a svet je integrovaný do štyroch tematických oktuhov: Ja som; Ľudia; Príroda; Kultúra

Aj my odporúčame pri voľbe tém začať od dieťaťa, jeho rodiny a priateľov, potom cez najbližšie okolie pokračovať k širšiemu prírodnému a spoločenskému prostrediu.

Napr.: To som ja; Moja rodina; Dom, v ktorom bývam; Nie som sám; Predmety a javy, ktoré ma obklopujú; Príroda okolo mňa a pod.

Na prvý pohľad je jasné, že tieto témy sú veľmi široké. Môžeme si pomôcť tak, že ich skonkretizujeme podtémami.

Napr. k téme To som ja, vytvoríme podtémy: Ako sa pohybujem; Ako spoznávam svet okolo seba; Čo cítim; Čo už dokážem a pod.

Ako bolo na začiatku povedané, pri výbere témy by sme mali prihliadať na záujmy detí. Preto musíme reagovať na konkrétnu situáciu v triede.

Napr.: pri materskej škole, kde som pracovala, vždy na jeseň postavili cirkus. V tom čase deti o ničom inom nehovorili. Bolo len samozrejmosťou, že hlavnou témou plánov výchovno-vzdelávacej činnosti sa stal Cirkus.

Podobne môžu nastať iné situácie - niektorému z detí sa narodí súrodenec. Ostatné deti obdivujú bábätko, prihovárajú sa mu - v tom prípade navrhneme deťom tému Starostlivosť o bábätko. Inokedy po návšteve ZOO sú deti plné dojmov - vtedy si zvolíme tému Zvieratá.

Každá z týchto tém, ak je upravená vzhľadom na vek a schopnosti detí, by mala vytvoriť základ pre úspešné a príťažlivé výchovno-vzdelávacie činnosti v materskej škole, prostredníctvom ktorých plníme ciele predškolskej výchovy.

2. Stanovíme ciele

Rozdiel medzi tradičným plánovaním a plánovaním podľa Metodickej príručky KzK je v tom, že kým v prvom prípade sme do plánov písali úlohy z jednotlivých zložiek výchovy, v tematických plánoch si stanovujeme ciele pre rozvoj jednotlivých stránok osobnosti dieťaťa. V prvom prípade sme plánovali úlohy pre všetky deti v triede, pri tematickom plánovaní ciele orientujeme na konkrétne dieťa, resp. skupinu detí (tak, ako to vyžaduje aj ŠTVP).

Je to náročné, lebo tento spôsob plánovania si vyžaduje dôkladné poznanie detí, ich rozvojových potrieb. Každé dieťa je na inej vývinovej úrovni, každé dieťa má iné edukačné potreby.

Ciele a obsah predškolskej výchovy nám dáva Program výchovy a vzdelávania. Pre stanovenie cieľov je však dôležité urobiť si dôkladnú analýzu obsahu. Vyselektujeme tie úlohy z jednotlivých zložiek výchovy, ktoré deti ovládajú (osvojili si ich doma alebo počas predchádzajúcej dochádzky do MŠ). Vyberieme úlohy, ktoré väčšina detí ovláda, ale nájde sa pár jedincov, ktorí nedosahujú požadovanú úroveň – v tomto prípade si stanovujeme individuálne ciele pre konkrétne deti. Zostanú nám úlohy, ktoré deti neovládajú – toto je priestor pre tvorbu cieľov pre celú skupinu detí.

Veľmi dobrou pomôckou pri formulovaní cieľov je príspevok Zity Baďuríkovej v Predškolskej výchove č.2, r.1997/98 Ako formulovať výchovné a vzdelávacie ciele.

Napr. k téme To som ja, si môžeme sformulovať ciele: Poznať účel a funkciu jednotlivých častí vlastného tela; Vymenovať názvy jednotlivých častí tela; Ovládať osobné informácie – meno a priezvisko, adresu bydliska…; Poznať a pomenovať vlastné pocity (radosť, hnev…); Vedieť správne uchopiť a používať príbor a pod.

3. Naplánujeme vhodné hry a činnosti

Hry a činnosti sú viazané k téme, resp. z nej vychádzajú. Prostredníctvom hier a činností plníme ciele, ktoré sme si naplánovali pre jednotlivé deti alebo skupinu detí.

Výhodou práce podľa Metodickej príručky KzK je, že prostredie triedy je rozčlenené do niekoľkých centier aktivít ( napr. výtvarné, prírodovedné, dramatické, stavebnicové atď.), ktoré stimulujú deti k množstvu hier a činností. Do centier aktivít pripravíme dostatok rozmanitého materiálu (s ohľadom na tému), ktorý deti vo svojej práci môžu tvorivým spôsobom využívať, experimentovať s nim, objavovať a riešiť problémy, či už samostatne alebo v menších skupinách. Takto organizované prostredie nám umožňuje v plnej miere využívať didaktické aktivity, ako integrovanú organizačnú formu predškolského vzdelávania.

V tematických plánoch deťom pripravíme dostatočnú ponuku primeraných hier a činností do jednotlivých centier aktivít. Dôraz kladieme na to, aby naplánované hry a činnosti boli zmysluplné pre deti, tj. aby ich dokázali zaujať, boli pre ne príťažlivé, ponúkali citové uspokojenie, možnosť dosiahnuť úspech, a aby sa v čo najvyššej možnej miere učili na základe vlastnej skúsenosti. Ďalšou dôležitou podmienkou je dať deťom možnosť výberu z danej ponuky hier a činností, nechať ich samostatne pracovať a poskytovať im podporu a stimuláciu len v tej miere, ktorú individuálne potrebujú.

Napr. keď chceme, aby deti poznali účel a funkciu jednotlivých častí tela, môžeme na to využiť rôzne hry alebo činnosti:

·        Deti môžu maľovať rôznymi časťami tela – palcami rúk, prstami na nohách, celými pažami, nosom …

·        Nechajte deti experimentovať, napr.: koľko vecí udržia v jednej ruke, ako ďaleko doskočia a pod. Nech si vyskúšajú, ako by chodili, keby sa im neohýbali kolená, ako by si čistili zuby, keby nemohli zohnúť ruku v lakti…

·        Naučte deti riekanku alebo pesničku o jednotlivých častiach tela.

·        Pomocou lupy alebo mikroskopu pozorujte vlasy, nechty, pokožku …Deti budú opisovať, čo vidia.

·        Spolu s deťmi vymýšľajte spôsoby, ako sa dá rukami alebo inými časťami tela vyjadriť radosť, vzrušenie, hnev, strach, ospalosť …

·        Ak máte k dispozícii stetoskop, nechajte deti počúvať aké zvuky vydávajú rôzne časti tela – hlava, krk, srdce, žalúdok…

V súčasnosti je na trhu veľa kníh, najmä z českého vydavateľstva Portál, ktoré obsahujú množstvo hier a aktivít pre deti predškolského veku zameraných na rozvoj napr. psychomotoriky, sebadôvery, reči, pracovných a výtvarných zručností atď. Výhodou týchto publikácií je, že jednotlivé aktivity sú podrobne rozpracované - s cieľom, pomôckami, postupom, ako i s možnými variáciami.

Ak máme hry a činnosti naplánované, určíme si kto jednotlivé aktivity pripraví a kto ich bude viesť. Náročnejšie aktivity vedie učiteľka, pri jednoduchších môžeme využiť pomoc rodičov alebo iných dobrovoľníkov. Avšak čím sú deti staršie, tým stále viac si svoje aktivity riadia samé, určujú si vlastné tempo, slobodne si vyberajú pomôcky ako i obťažnosť zadania, volia si vlastné varianty jeho riešenia. Dospelý ustupuje do pozadia a stimuluje záujem detí o naplánované aktivity premyslenou prípravou prostredia a výberom vhodného materiálu.

4. Určíme časový priebeh realizácie tematického plánu

Už z formulácie prezentovaných tém vyplýva, že môžu obsahovať niekoľko podtém, pre ktoré môžeme naplánovať množstvo hier a činností. Pritom nesmieme zabúdať na to, že rovnaký časový priestor musíme zabezpečiť aktivitám, ktoré si navrhnú a pripravia deti samotné. Je chybou obmedzovať tematický plán na určité časové obdobie, povedzme na dva týždne. S témou pracujeme dovtedy, pokiaľ deti zaujíma. Môže to trvať mesiac alebo viac.

Pri realizovaní naplánovaných hier a činností deťmi kvalitu plánu priebežne hodnotíme. Na základe výsledkov hodnotenia môžeme tematický plán korigovať.

5. Zhodnotíme a urobíme si analýzu realizácie plánu

Po dokončení všetkých naplánovaných činností urobíme celkové hodnotenie tematického plánu. Predovšetkým hodnotíme splnenie cieľov, a to tak z vecného aspektu – osvojenie si určitých vedomostí, zručností a návykov, ako aj z osobnostného aspektu – rozvoj schopností, utváranie postojov, názorov a vlastností. Pozitívne hodnotíme plán vtedy, keď každé dieťa pracovalo na úrovni svojho osobného maxima.

Pri analýze realizácie plánu si všímame, či naplánované aktivity boli pre deti zaujímavé a vyhovovali potrebám detí, či pripravené pomôcky a materiály boli dostatočne flexibilné a podnetné, či deti mali možnosť rozvíjať dané aktivity, či naše zasahovanie do aktivít bolo na primeranej úrovni a pod.

Dobrý tematický plán by mal prepájať to, čo chceme deti naučiť, s tým, čo deti poznajú a vedia a čo ich zaujíma. Na tom, ako dobre naplánujeme a pripravíme činnosti a hry detí do značnej miery závisí úspešnosť ich ďalšieho vývinu, ako aj úspešnosť našej pedagogickej práce.