Plánovanie

Plánovanie I

 

Plánovanie podľa Metodickej príručky pre predškolskú výchovu Krok za krokom.

 

   Záverečná správa z dvojročného experimentálneho overovania metodiky Škola dokorán z r. 1998 (na základe porovnávania výsledkov zisťovaných viacerými metódami v experimentálnej a kontrolnej skupine) konštatovala, že úlohy Programu výchovnej práce možno plniť použitím tejto metodiky na rovnakej, alebo lepšej úrovni ako pri používaní tradičných postupov a metód práce.

   V r. 1999 bola metodika Škola dokorán schválená Ministerstvom školstva SR ako alternatívna metodická príručka pre učiteľky materských škôl. V tom istom roku bola vydaná Nadáciou Škola dokorán pod názvom Metodická príručka pre predškolskú výchovu Krok za krokom.

V praxi to znamená, že každá učiteľka materskej školy má možnosť si vybrať, či pri výchove a vzdelávaní detí predškolského veku bude používať tradičný pedagogický prístup alebo pedagogický prístup orientovaný na dieťa so zodpovedajúcimi metódami a formami práce, ktorý je základom našej metodickej príručky.

Prístup orientovaný na dieťa zohľadňuje skutočnosť, že dieťa sa rozvíja celostne, globálne. Oblasti detského rozvoja sa nedajú vo výchovno-vzdelávacej realite oddeľovať, sú vnútorne prepojené. V každej hre alebo činnosti, či už naplánovanej alebo spontánnej, sa vo väčšej alebo menšej miere rozvíjajú všetky stránky dieťaťa. To znamená, že učenie dieťaťa je integrované.

Prístup orientovaný na dieťa zohľadňuje a rešpektuje individualitu a špecifiká každého dieťaťa. Jeho podstatou je dôsledné rešpektovanie zásady individuálneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, diferenciácia a individualizácia cieľov, úloh a činností dieťaťa, primeranosť výchovno-vzdelávacieho obsahu a procesu vekovým a individuálnym osobitostiam detí.

Každé dieťa, ktoré prichádza do materskej školy, má svoje vlastné zážitky a skúsenosti, zručnosti, postoje a osobnostné predpoklady. Deti sa líšia navzájom rodinným zázemím, vekom, pohlavím, temperamentom, sebapoňatím, štýlom učenia, vývinovou úrovňou a pod. Akceptácia týchto rozdielov nám pomáha naplno využiť potenciál každého dieťaťa, determinovať to, čo by sa dieťa malo učiť, zvoliť si primerané ciele a vhodné výchovno-vzdelávacie stratégie na ich dosiahnutie, pričom sa opierame o jeho potreby a záujmy, čím sa učenie stáva osobným, pre dieťa zmysluplným.

   Tomuto prístupu lepšie vyhovuje integrované tematické plánovanie ako klasické plánovanie podľa jednotlivých výchovných zložiek.

Podstatou integrovaného tematického plánovania je téma, ktorá deti zaujíma, vyhovuje ich potrebám a je v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania detí predškolského veku. Z témy vychádzajú hry a činnosti, ktoré sú zamerané na rozvíjanie všetkých stránok osobnosti dieťaťa a umožňujú integrované učenie v centrách aktivít. Jednoducho povedané, náš spôsob plánovania integruje obsahy zložiek výchovy do tém, učenie detí prostredníctvom hier a rôznych činností do centier aktivít.

 

   V r. 1999 tiež vyšiel Program výchovy a vzdelávania detí v materskej škole. Program je záväzný aj pre materské školy, resp. učiteľky, ktoré pracujú podľa Metodickej príručky KzK. Po dôkladnom preštudovaní oboch dokumentov môžeme nájsť v teoretických východiskách mnoho spoločných znakov. Či už je to definovaním poslania materskej školy, ktorá má dopĺňať rodinnú výchovu o výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho sociálno-emocionálny, fyzický a intelektuálny rozvoj v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami, alebo zdôrazňovaním rozvoja individuality osobnosti dieťaťa, s právom dieťaťa na jedinečnosť a odlišnosť od iných.

   Program výchovy a vzdelávania umožňuje využívať prístup orientovaný na dieťa, teda aj integrované tematické plánovanie tým, že:

Ø kladie dôraz na zmenu prístupu k deťom, učiteľka sa stáva facilitátorom,

Ø kladie dôraz na rozvoj individuality dieťaťa s dominanciou zážitkového učenia,

Ø presúva dôraz z frontálnej práce na skupinovú a individuálnu formu práce,

Ø zavádza novú integrovanú formu práce - didaktické aktivity, pomocou ktorých sa môže 

    realizovať niekoľko obsahov súbežne, s dôrazom na aktívne prijímanie poznatkov deťmi,

Ø obsah sa orientuje na dieťa, má otvorený charakter s možnosťou jeho integrovania do   

    väčších obsahových celkov,

Ø organizačné formy môžu tvoriť homogénny organizačný celok ako sled plynule

    nadväzujúcich činností so spoločným tematickým zameraním, v ktorých sa rovnocenne 

    rozvíjajú všetky stránky osobnosti dieťaťa,

Ø s jednou témou sa môžu deti v rámci didaktických aktivít zaoberať niekoľko dní, ba

    dokonca týždňov či mesiacov,

Ø kladie dôraz na premyslenú prípravu a organizáciu učebného prostredia,

Ø kladie dôraz na výber cieľov a obsahu, prípravu adekvátnej a pre deti príťažlivej skladby 

    činností.

   Skôr ako začneme sa zaoberať plánovaním konkrétne, ešte niekoľko postrehov, ktoré nám umožnia tematický plánovať v súlade s Programom výchovy a vzdelávania.

1. Ako sme už povedali, dieťa sa rozvíja celostne, globálne. Z tohto hľadiska sa nám zdá neefektívne a obmedzujúce plánovať podľa jednotlivých zložiek výchovy. Tendencie k integrácii obsahu výchovy a vzdelávania nájdeme aj Programe výchovy a vzdelávania.

2. Program výchovy a vzdelávania operuje s niekoľkými kategóriami/pojmami, ktoré si treba dať do súladu s Metodickou príručkou KzK.

Ø Všeobecný cieľ predškolskej výchovy je totožný pre oba dokumenty - všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa.

Ø Program výchovy a vzdelávania člení obsah do zložiek výchovy. Každá zložka má stanovený hlavný cieľ a čiastkové ciele. Hlavné ciele jednotlivých zložiek výchovy korešpondujú svojou úrovňou so špecifickými cieľmi Metodickej príručky KzK, ktoré však konkretizujú všeobecný cieľ z hľadiska jednotlivých oblastí osobnosti dieťaťa (špecifické ciele pre kognitívnu oblasť, pre perceptuálno-motorickú oblasť, pre sociálno-emocionálnu oblasť).

Príklad špecifických cieľov pre perceptuálno-motorickú oblasť:

1)   Rozvoj pohybových zručností v oblasti hrubej a jemnej motoriky

2)   Rozvoj a používanie všetkých zmyslov

3)   Osvojenie si vekuprimeraných praktických zručností

Najväčší rozdiel medzi oboma dokumentmi je v chápaní čiastkových cieľov. Podľa našej metodiky by čiastkové ciele mali byť natoľko konkrétne, aby z nich mohla učiteľka vyvodiť konkrétne činnosti, prostredníctvom ktorých si budú deti utvárať predpokladané schopnosti, či vlastnosti. Sú orientované na dieťa, obsahujú vedomosti, zručnosti, spôsoby správania a pod., ktoré bude dieťa ovládať po určitom časovom úseku a ich dosiahnutie možno skontrolovať.

Príklad čiastkových cieľov pre perceptuáno-motrickú oblasť:

1.1) Ovládať bežné spôsoby pohybu v prostredí - chôdza, beh, poskoky...

1.2) Ovládať koordináciu pohybov pri hádzaní a chytaní lopty

1.3) Vedieť napodobniť jednoduchý pohyb podľa vzoru

1.4) Vedieť zaobchádzať s výtvarným a grafickým materiálom - správne držať a narábať s  

       ceruzkou, štetcom, nožničkami ....

Ø Najväčší problém pri plánovaní robí ako plánovať a či vôbec plánovať konkrétne úlohy z tematických celkov jednotlivých výchovných zložiek. My sme toho názoru, že nie, a to z nasledujúcich dôvodov:

1)   Treba si uvedomiť, že zložky výchovy, ich tematické celky a jednotlivé úlohy tvoria umelo vytvorenú štruktúru obsahu výchovy a vzdelávania, teda toho, čo si majú deti osvojiť. Preto je lepšie ich chápať ako štandardy (cieľové požiadavky, kompetencie), ktoré by mali deti tej-ktorej vekovej skupiny ovládať na konci školského roka, samozrejme, s prihliadnutím na individuálne osobitosti.

2)   Na jednej strane je ich veľmi veľa (pre 5-6 ročné deti zo všetkých zložiek výchovy cca 570), čo znamená že tradičným spôsobom plánovania úloh sa nedajú všetky obsiahnuť. Na druhej strane zo skúsenosti vieme, že deti veľa úloh z jednotlivých zložiek výchovy už v danom veku ovládajú, ale každé na inej úrovni.

3)   V drvivej väčšine nie je možné, aby si deti osvojili daný obsah konkrétnej úlohy prostredníctvom jedného zamestnania alebo inej organizačnej formy práce.

4)   Vyhláška MŠaV SR č.353/1994 Z.z. o predškolských zariadeniach hovorí o plánoch výchovno-vzdelávacej činnosti.

To znamená, že pre deti plánujeme ciele a činnosti, prostredníctvom ktorých dané ciele chceme dosiahnuť.

 

   Skôr než pristúpime k plánovaniu výchovno-vzdelávacej činnosti mali by sme si uvedomiť niekoľko vecí.

1.    Plánovanie musí vychádzať z poznania štádií a charakteristík detského vývinu a z poznania dosiahnutej úrovne vývinu a špecifík učenia jednotlivých detí v triede. Len dôkladné poznanie každého dieťaťa v triede nám umožní individualizovať, t.j. každému dieťaťu poskytnúť podporu a stimuláciu v miere, ktorú individuálne potrebuje a v kvalite, ktorá mu vyhovuje.

2.    Základným pedagogickým dokumentom pre materské školy je Program výchovy a vzdelávania detí v materskej škole, ktorý stanovuje ciele a obsah predškolskej výchovy. V tejto súvislosti si treba pripomenúť, že plány výchovno-vzdelávacej činnosti majú rámcový charakter, nakoľko v tomto vývinovom období prevláda spontánne učenie pred zámerným, preto treba počítať so vznikom rozmanitých pedagogických situácií, ktoré nemožno vopred naplánovať. (str.18,19) Učiteľka však premyslenou prípravou prostredia, výberom vhodného materiálu môže stimulovať záujem detí o naplánované aktivity. Ďalším dôležitým faktom je, že deti veľa úloh z jednotlivých zložiek výchovy už v danom veku ovládajú - tieto úlohy treba vyselektovať. Potom sa nájdu úlohy, ktoré väčšina detí ovláda, ale nájde sa zopár detí, ktoré nedosahujú požadovanú úroveň - tieto úlohy, resp. činnosti, prostredníctvom ktorých ich chceme dosiahnuť, treba zakomponovať do individuálnych plánov. Samozrejme, že sa vyskytnú úlohy z jednotlivých zložiek výchovy, ktoré neovláda väčšina detí - z nich by sme mali vychádzať pri plánovaní výchovno-vzdelávacích činností.

3.    Pre plánovanie sú dôležité špecifiká prostredia materskej školy a osobitosti jej zamerania. Iné skúsenosti majú deti vyrastajúce na dedine, iné v meste. Napr. pre deti, ktoré dennodenne prichádzajú do styku s domácimi zvieratami je zbytočné plánovať tému: „Domáce zvieratá“, ale u mestských detí je to potrebné, lebo len máloktoré videlo kravu, kozu alebo hus naživo. Ďalším dôležitým momentom je zameranie materskej školy. Niektoré sú zapojené do projektu Zdravé školy, iné sú zamerané pohybovo, hudobne a pod. Je len samozrejmé, že toto zameranie sa odráža aj v plánoch výchovno-vzdelávacej činnosti, kde v prvom prípade bude naplánovaných viac zdravotných činností, v druhom viac pohybových, resp. hudobných činností.

4.    V súčasnosti sa začína venovať pozornosť aj požiadavkám rodičov na výchovu a vzdelávanie svojich detí v materskej škole. Rodičia žiadajú najmä oboznamovanie detí s cudzím jazykom, ale aj predplaveckú alebo tanečnú prípravu a pod. Realizácia týchto aktivít sa tiež odráža v plánoch.

5.    Pri práci podľa Metodickej príručky Krok za krokom je nevyhnutné poznať možnosti výchovného využitia činnosti deti v jednotlivých centrách aktivít.

 

 

Postup pri vytváraní tematických plánov

 

1. Téma:

·      zvolíme ju podľa potrieb a skutočného záujmu detí

2. Ciele:

·      vychádzame z toho, čo o deťoch vieme

·      vychádzame z toho, čo deti vedia a dokážu

3. Výber vhodných hier a činností do centier aktivít i pre pobyt vonku:

·      určíme, kto ktoré činnosti povedie

4. Výber potrebných materiálov a pomôcok pre zvolené hry a činnosti:

·      určíme, kto ich pripraví

5. Spôsob dosiahnutia cieľov:

·      volíme rôzne štýl učenia pri práci so skupinou detí

·      využívame individuálny štýl učenia pri práci s jedným dieťaťom

6. Časový priebeh:

·      určíme si dobu, za ktorú by sa naplánované aktivity mohli zrealizovať

7. Písomné spracovanie plánu:

·      sieťová forma plánu (pavúk)

·      maticová forma plánu

 

8. Realizácia plánu:

·      Realizujeme s deťmi naplánované hry a činnosti

·      podľa priebežného hodnotenia môžeme plán v priebehu realizácie meniť

9. Celkové hodnotenie a analýza realizácie plánu

·      urobíme po dokončení všetkých naplánovaných aktivít

10. Rozšírenie plánu alebo vytvorenie nového plánu

·      urobíme na základe celkového hodnotenia realizácie plánu.

 

Výber témy závisí od potrieb a záujmov detí v triede ale aj od výberu obsahu učiteľkou. Niektoré témy sú dôležité takmer pre všetky deti vo veku od troch do šiestich rokov. Napr. rodina, zvieratá, priatelia, autá, hudba, príroda a pod., skrátka všetko, s čím sa deti stretávajú vo svojom každodennom živote. Každá s týchto tém, ak je upravená vzhľadom na vek, schopnosti, kultúru a charakter skupiny, by mala vytvoriť základ pre úspešné a príťažlivé výchovno-vzdelávacie činnosti.